Nedovoľme, aby vedci zostali nepovšimnutí a nedocenení
Vždy, keď sa mi do rúk dostane kniha o veľmi múdrych ľuďoch, ktorí svojou šikovnosťou urobili doslova dieru do sveta objavov, predstavím si na chvíľu apokalyptickú situáciu. Takú, v ktorej svet obývajú iba podpriemerne inteligentní ľudia s nízkym záujmom o vzdelanie a čokoľvek pokrokové, pre čo by bolo treba tvrdo pracovať. Zem by sa síce točila ďalej, no ľudia by do tohto sveta už neprinášali nič nové, prevratné, hodnotné.
Je to dosť nepríjemná predstava, ktorá sa však dá zahnať, a to napríklad knihou o vedcoch a vedkyniach minulosti, ktorých práca prispela k zmene v mnohých oblastiach ich výskumu. V publikácii Nedocenení, ako už jej názov napovedá, nájdete tridsať osobností, ktoré však svet nikdy neocenil. A to aj napriek tomu, že ich objavy boli obrovským prínosom pre našu súčasnosť i budúcnosť.
Segregácia, vojny, nevraživosť medzi vedcami
Na výbere vedcov a vedkýň spolupracovali štyria autori a autorky: Eva Ava Šranková, Dominika Bedecsová, Marek Zákopčan a Alexander J. Kenji. Všetci štyria vytvorili pútavo napísané príbehy o jednotlivých génioch, na ktorých mali veľký vplyv práve spoločenské a politické pomery v obdobiach, v ktorých žili a pracovali.
Nie sú to však vedci, o ktorých sa dočítame v učebniciach. S nimi totiž celkom zanikli aj ich zásluhy na jednotlivých objavoch. Autori a autorky tejto knihy však dúfajú nielen v „oživenie“ ich osobností. Veria, že tým prispievajú k „spravodlivejšiemu a informovanejšiemu svetu, kde sú zásluhy prisudzované bez ohľadu na rasu, národnosť či pohlavie“. Mnohé z týchto osobností totiž upadli do zabudnutia práve vinou rasovej segregácie, vojnových konfliktov či pre nevraživosť vnútri samotných vedeckých komunít.
Kniha Nedocenení by však pokojne mohla byť učebnicou pre stredné školy, navyše so vzorom, ako citovať použitú literatúru. Jej malý kolektív autorov sa totiž postaral o mimoriadne pútavé spracovanie formou príbehov, ku ktorým sa dá kedykoľvek vrátiť, pretože títo vedci a vedkyne budú už navždy „tí prví“, ktorí prišli so svojimi objavmi v tej danej vedeckej oblasti.
Priznajme im všetky zásluhy
Vo výbere nájdete napríklad matematičku Adu Lovelace Byronovú, ktorá ako prvá na svete vytvorila počítačový program a spustila tým digitálny vek. Mala to však náročné, pretože sa narodila v období, keď svet pohŕdal vedou a najmä matematikou. Ďalej maďarského lekára, ktorý zachránil život tisícom matiek a ich deťom, pretože zaviedol dodržiavanie hygienických zásad na pôrodníckych oddeleniach, taktiež britského biológa a antropológa Alfreda Russela Wallacea, muža stojaceho v tieni Charlesa Darwina, či americkú astronómku Henriettu Swan Leavittovú, ktorá spravila jeden z najprevratnejších objavov v histórii astronómie.
Ak sa však aspoň trochu zaujímate o známe osobnosti v oblasti vedy a výskumov, niektoré mená vám určite niečo hovoria. Minimálne napríklad srbsko-americký vynálezca a elektrotechnik Nikola Tesla, vedkyňa a chemička Marie Curie-Sklodowska či americká matematička Katherine Johnsonová, ktorej výpočty zabezpečili úspech amerických letov do vesmíru s ľudskou posádkou. Pred každým príbehom je aj ilustrácia osobnosti, o ich portréty sa postaral ilustrátor Maroš Morvajov.
Napriek tomu, že to nikto z nich nemal jednoduché, odmietli sa vzdať a zostali vedcami a vedkyňami až do konca svojho života. Viac ako kedykoľvek predtým je preto dôležité uvedomiť si, že bez vedcov by sme nepoznali svet, ako ho dnes poznáme, a nemohli by sme žiť takéto pohodlné životy. Odplatiť im to môžeme aj málom, a to priznaním zásluh, ktoré na tom všetkom mali. A pri našich súčasných vedcoch nedovoliť, aby ich stretol rovnaký osud nepovšimnutia.
Alexandra Jurišová
