Bežne zvyknem čítať viac kníh naraz. Nikdy nie dve beletrie, aby sa postavy nemiešali. No keď som začal čítať Izabelu a sčítanou kamarátkou odporučenú Paříž, začali sa hody.

Mladá Slovenka a stará história. Eva Ava Šranková napísala historický román z Francúzska 15.storočia, na čo by si trúfol len málokto. Už od prvých stránok však dokazuje, že má výborný prehľad vo francúzskej histórii, zvykoch a tradíciách. Dáva si záležať na popise dobového oblečenia, naštudovala si vtedajší jedálniček a čo oceňujem najviac - využíva jazyk, ktorý dotvára celkovú atmosféru príbehu. A tak som sa dozvedel, kto to bol herold (posol, ale aj špión v období vojny), ako si dámy zakladali na houpelande (dlhé róby) a že veľké kruhové okná pripomínajúce tvar kvetu vtedy nazývali rozety.

Autorka skvele vystihla ducha tej doby, čo je vzácne v historických románoch slovenských autorov, ktoré u nás vychádzajú. Aj keď zasadenie do francúzskeho prostredia bolo riskantné (chcelo to detailné a trpezlivé štúdium), výsledok Šrankovej je mimoriadne verný a presvedčivý. Klobúk dolu.

Autorka sa šikovne pohrala s postavami, či to bol grobiansky nervák gróf de Moselle, oddaná pestúnka Júlia, alebo hlavná hrdinka Izabela... Už v prvej časti príbehu, keď Izabela ešte nebola ani na svete, bolo jej meno prekliate a druhá časť, ktorá nás posunula o 15 rokov neskôr, to dokazuje. Osud Izabelu nešetrí a už na prvých stránkach ju takmer uškvaria v kotle s vriacim olejom. A odvtedy sledujeme na pozadí bojov medzi Francúzskom a Anglickom príbeh Izabely plný intríg, nenaplnenej lásky, nebojácnych rytierov. Príbeh cti, bolesti, ale aj hrdinstva.

zdroj: http://buno.blog.sme.sk/c/275847/Lahodne-ako-francuzska-bageta-s-camembertom.html