Zazneli výstrely, o život prišli Ján a Martina: Útočník konal na objednávku, Slovensko už nebude ako predtým (Anketa), Interez
Nina Malovcová
Vražda dvoch mladých ľudí zmenila Slovensko.
Vo štvrtok 21. februára 2018 sa vo Veľkej Mači odohralo niečo, čo Slovensko dovtedy poznalo iba z cudziny. V rodinnom dome na pokojnej ulici zazneli výstrely. V ten večer tam zomrel investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Ich telá našli o štyri dni neskôr, 25. februára. Krajina sa v priebehu niekoľkých hodín ocitla v stave, ktorý sa nedal vrátiť späť.
Nižšie spomenutým osobnostiam z verejného života sme pri príležitosti smutného výročia položili nasledujúcu otázku: O pár dní uplynie 8 rokov od vraždy Jána a Martiny. Začal sa súdny proces a mnohí veria, že s jeho koncom príde aj spravodlivosť. Spoločnosť je v posledných rokoch rozvrátená, nálady vyostrené. Aké Slovensko by ste si želali vy?
Andrej Kiska
Aj po ôsmich rokoch je to rana, ktorá sa nezahojí len spomienkou – zahojí sa až vtedy, keď budeme s istotou vedieť, kto bol za týmto ohavným zločinom a že všetci páchatelia budú odsúdení.
Želám si Slovensko ako krajinu, kde má právo na slušný život každý občan, kde korupciu odsudzujeme rovnako ako krádež, kde mladí ľudia nebudú chcieť odchádzať, ale naopak, budeme priťahovať vzdelaných a talentovaných, krajinu, ktorá je ekonomicky úspešná a sociálne spravodlivá, a kde slušnosť a morálka nie sú len slová, ale skutočná hodnota spoločnosti. Toto sú slová z môjho inauguračného prejavu v roku 2014 a, žiaľ, aj po toľkých rokoch sú viac ako aktuálne.
Peter Weisenbacher
Slovensko, ktoré si želám, nie je postavené na tom, že sa všetci zhodneme. Demokracia prirodzene prináša „konflikt“ názorov. Zdravá spoločnosť sa však pozná podľa toho, ako tieto konflikty rieši – či argumentmi alebo šírením nenávisti, zastrašovaním a násilím.
Vražda Jána a Martiny bola extrémnym dôsledkom súčasného prostredia. Preto spravodlivosť v tomto prípade nebude len otázkou rozsudku. Bude otázkou, či sme sa ako spoločnosť poučili, či dokážeme odmietnuť normalizáciu dehumanizácie, konšpirácií a označovania novinárov, aktivistov či menšín za nepriateľov štátu.
Želal by som si Slovensko, kde bezpečnosť neznamená mlčať, ale môcť hovoriť bez strachu; kde štát efektívne chráni práva aj tých, s ktorými aktuálna nesúhlasí; kde verejná moc znáša kontrolu a kritiku a kde spravodlivosť nie je pocit, ale fungujúci systém, ktorému ľudia veria.
Rozdelenie spoločnosti sa dá reálne zmierniť len tým, že sa prestane pracovať so strachom a začne sa pracovať s faktami a pravidlami. Práve právny štát je minimum, na ktorom sa musí vedieť zhodnúť aj rozhádaná spoločnosť. Preto by som si želal Slovensko, v ktorom tragédie nepripomíname iba pietne – ale aj ako záväzok, že spor nikdy nesmie prerásť do násilia.
Matej Drlička
Ak by som mal našej krajine pripísať ľudské vlastnosti a vyjadriť tak svoju predstavu o tom, aké Slovensko si želám, boli by to presne tie vlastnosti, ktoré sa snažím pestovať u svojich štyroch detí: láskavosť, prajnosť, pracovitosť, čestnosť, pravdovravnosť, úprimnosť, zvedavosť, odvahu, húževnatosť a úctu k hodnotám humanizmu a osvietenstva. Realita je však taká, že štát nemá ľudské vlastnosti.
Štát je súhrnom vlastností všetkých jeho obyvateľov – tých slušných aj tých, ktorí sa pri dosahovaní svojich cieľov neštítia ničoho; láskavých aj agresívnych, prajných aj závistlivých, odvážnych aj zbabelých. Tak to vždy bolo, je a bude. Známa teória Gaussovej krivky je neúprosná. Našu pozornosť by sme preto mali upriamiť na Štát s veľkým „Š“ – teda na zástupcov všetkých občanov, ktorých volíme v parlamentných a prezidentských voľbách.
Tento Štát je dlhodobo v úpadku a v totálnej rezignácii na dobré ľudské vlastnosti. Slovensko sa postupne mení na džungľu, kde platí iba pravidlo „väčší pes berie“ a hodnoty humanizmu a osvietenstva sú mnohým na smiech. Dobré časy prinášajú slabých lídrov, slabí lídri prinášajú zlé časy, no zlé časy prinášajú silných lídrov. Nachádzame sa na zostupnej krivke civilizačnej sínusoidy. Je iba na nás, „dobrých rodičoch“, kedy začneme na tejto krivke opäť stúpať.
Zomri
Želáme si Slovensko, kde novinári môžu robiť svoju prácu v atmosfére, kde sa nemusia báť a cítiť v ohrození. Na Jána Kuciaka myslíme často. Napríklad, keď terajšia vláda zrušila NAKA, alebo Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorí sa zaoberali aj jeho zisteniami.
Je to presne 8 rokov, keď nás táto strašná udalosť presvedčila o tom, že Zomri treba robiť 24/7 a nie iba občasným memečkom. Aj ich odkaz nás ženie stále dopredu, aby sme to so Slovenskom nevzdali. Preto si želáme Slovensko, kde peniaze nás všetkých nepôjdu na penzióny, v ktorých sa nedá ubytovať, ale na nemocnice, kde padá omietka.
Aby vlaky boli minimálne v takom stave ako vládne limuzíny, a stáli na zastávkach za dva milióny eur. A snáď sa raz dostaneme obe pohlavia z Košíc do Bratislavy aj po diaľnici za zvuku novej hymny.
Eva Ava Šranková
Želám si Slovensko, ktoré nie je len miestom na mape, ale domovom, kde sa oplatí zostať. Krajinu, v ktorej sa úspech nemeria tým „koho poznáš“, ale tým, čo skutočne ovládaš a ako tvrdo na sebe pracuješ.
Želám si štát, kde zákon platí pre každého rovnako – od poslednej dediny až po najvyššie poschodia moci. Kde spravodlivosť nie je pomalá a slepá, ale kde sa slušný človek nemusí báť domáhať sa svojich práv. Štát, ktorý nechráni „našich ľudí“, ale všetkých svojich občanov.
Želám si Slovensko, kde vzdelanie a odbornosť majú svoju váhu. Kde sa diskusia vedie na základe faktov, nie nenávisti a konšpirácií. Želám si Slovensko, ktoré pozná svoju históriu, učí sa z nej a neopakuje tie isté chyby.
Slovensko je náš spoločný príbeh. A ten príbeh by mal byť o kultúre, pravde, ktorá víťazí nad lžou, a o slušnosti, ktorá nie je slabosťou, ale najväčšou silou.
Karolína Farská – Za slušné Slovensko
Veľmi by som si priala Slovensko, ktoré si pamätá a vie sa učiť zo svojich chýb. Ján Kuciak čelil vyhrážkam od Mariana Kočnera, ktoré vtedy ale polícia nebrala vážne. Dnes sú novinári opäť terčmi hrubých útokov, dokonca od najvyššie postavených politikov, ktorí by mali ísť príkladom, a nie rozosievať nenávisť. Takáto atmosféra je nebezpečná a chcela by som, aby sme to všetci pozorne vnímali a nepodporovali normalizáciu takéhoto správania. Máme na viac.
S tým súvisí ešte ďalšia vec, a to, že by som si priala Slovensko odvážne. Kde si uvedomujeme vlastnú hodnotu a vieme rozlíšiť, na ktorých veciach záleží a ktorých nie.
David Púchovský
Veľmi by som si prial, aby sme boli krajnou, ktorá je spravodlivá a kde sú si všetci rovní pred zákonom. Túžim, aby voľby nevyhrávali klamstvá a falošné prísľuby malej skupiny, ktorá chce beztrestnosť a ešte väčšie bohatstvo, ale aby konečne uspela slušná a pragmatická vízia, ktorá pamätá na dobro celej spoločnosti.
Marek Vagovič
Bez korupcie a mafie v bielych golieroch – na najvyšších miestach v štáte. Bez fašistov, ktorí číhajú na svoju príležitosť zničiť demokraciu – a nastoliť totalitu ako v 30. rokoch v Nemecku. Bez konšpirácií a do seba zahľadených politikov, ktorí šíria bludy a nenávisť, aby sa za každú cenu udržali pri moci.
Želám si Slovensko ako krajinu, kde určujú tón slušní a vzdelaní ľudia – a nie hulváti a mentálni akrobati, ktorí sú hrdí na svoju tuposť a obmedzenosť.
