Slovenské literárne centrum, 2024
23. 10. 2024
SLC: Ktoré dielo slovenskej alebo svetovej literatúry, a prečo podľa vás najlepšie vystihuje dobu, v ktorej práve žijeme?
Knihy sú ohromný kamarát. Prenášajú nás na miesta otvárajúc tajné dvere tajomných zákutí, podnecujú fantáziu pracovať. Z detí vedených k láske ku knihám sa stávajú zapálení čitatelia žijúci príbehy protagonistov, z iných náturisti, odborníci, vedci – a to všetko vďaka knihe.
V čase mladosti som bola presvedčená, že človek je už natoľko rozumný, že sa dokáže poučiť z chýb minulosti a nikdy viac ich nebude opakovať. Jedna časť môjho ja, prahnúca po poznaní, ma môžbyť preto už od detstva ťahala k dejinám, a ako čas plynul, k historickým románom sa pridružili publikácie faktografické – vedecké i odborné. A inak tomu nie je ani dnes – zvedavosť a možnosť dozvedieť sa: čo, a prečo sa tak či onak stalo, a odovzdať poznatky svojim deťom alebo čitateľom, sú nesmierne vábivé.
S čítaním sa mi odjakživa spájal hlad po poznaní, a stále trvá. Aj preto inklinujem k publikáciám, ktoré nasýtia moju dušu. Diela historičky Daniely Dvořákovej milujem a STOPY STREDOVEKU – Rozhovory o ľuďoch temnej doby, sú jedným z nich.
Keďže mám pocit, že ako spoločenstvo sa rútime k civilizačnému úpadku (alebo sme už padli?), nedá mi nespomenúť práve túto knihu a jeden z citátov pani Dvořákovej, ktorý sa obzvlášť v poslednom čase dotýka môjho srdca: „Svet sa posúva k lepšiemu vďaka tým málo jedincom, ktorí ho neprijmú taký, aký je.“ (str. 187)
Obraz tragiky ľudskej spoločnosti sa s ľuďmi spája odnepamäti. Ako iste vieme, stredoveká spoločnosť bola postavená na násilí a práve to je akosi hlboko vrastené v ľuďoch na vysokých postoch, ktorí si po nástupe do svojich funkcií myslia, že môžu všetko – urážať, hrubo hanobiť ženy či LGBTQ komunitu a mnoho iného. To, čo v poslednom čase predviedli a dennodenne predvádzajú, tie prejavy mizogýnie a kultúrneho marazmu, nás ako spoločnosť vracajú do temnej minulosti, kedy úsudok rozumného človeka bol znevažovaný a zadúšaný – prinajmenšom, a kedy postavenie ženy nebolo vôbec ideálne. Osudom stredovekej ženy nebolo prežiť vlastný život, musela sa podriadiť záujmom svojho rodu a po sobáši rodu svojho manžela a pána. Jej úlohou bolo v prvom rade zabezpečiť pokračovanie rodu. Dokonalá žena bola plodná, zbožná, cnostná a, pravdaže, poslušná. História však pozná nemálo žien, manželiek, dedičiek kráľovstiev, ktoré v tom či onom boli veľmi činné. A tak je to dobre a rovnako je dobre, že medzi nami žijú ľudia – ženy a muži (z menšín i majority) snažiaci sa o to, aby náš svet bol lepším, a tiež takí, ktorí vedia, že doba stredoveku už dávno pominula...
E. A. Šranková
zdroj: Facebook
zdroj: Eva Ava Šranková (@evaavasrankova) • Fotky a videá na Instagrame
