Autorka sa venuje písaniu historicko-ľúbostných románov, ktoré opisujú európske dejiny stredoveku. Napriek historickému podtónu poukazujúcemu na krutosti a neprávosti, ktorých sa dopúšťala spoločnosť stredoveku, jej knihy spája rovnaký motív, ten najkrajší a najtrvalejší od vzniku zeme až po jej zánik, a tým je Láska.

Jej prvá kniha vyšla vo vydavateľstve Ikar v roku 2011 pod názvom Izabela – Láskou spútaní (v tom istom roku sa dočkala svojej českej verzie – Čas nevinnosti).  Rok 2012 priniesol so sebou aj pokračovanie Izabela II. – V tieni Notre-Dame a v roku 2013 sme sa dočkali tretej knihy tejto úspešnej slovenskej autorky pod názvom Hriechy mocných.

Evi, tvoje knihy začali vychádzať v roku 2011, teda pomerne prednedávnom, ale už si známa nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Aké teda boli tvoje začiatky? Od kedy vlastne píšeš?

Ťažké. Nie je vôbec jednoduché presadiť sa na pomerne malom knižnom trhu, ktorý je zahltený knihami od známych autorov, a už vôbec nie so žánrom, ktorý sama píšem. Napriek tomu, že som si vybrala neľahkú cestu, som rada, že som to nevzdala, a že historický román má na knižnom trhu svoje miesto. Možno nie také, ako napr. fantasy, ktorá práve letí alebo súčasné romány pre ženy, ale má. Teší ma, že história v knihách nanovo ožíva… že sú ľudia, ktorí ňou stále žijú… že aj slovenský autor môže písať rovnako dobre ako zahraničný…

Hmm, a od kedy píšem? Tak naozaj od januára 2004, kedy som doslova uvidela Izabelin príbeh a vedela som, že nebudem mať pokoj, kým ho zo seba nedostanem. Ten pretlak, keď cítite, že sa potrebujete vypísať, bol neskutočný. Dovtedy to boli iba drobnosti, ktoré mi robili radosť.

Dúfam, že nevadí, ak na teba prezradím, že žiješ v Nitre a si členkou Literárneho klubu Janka Jesenského. (Mimochodom, aj ja pochádzam z tohto malebného milého mestečka). Viem o tebe aj to, že si vyštudovala chémiu. Ako si sa teda, prosím ťa, dostala k historickým románom? V chémii sa asi o dejinách toho veľa nehovorí…

Vôbec nie, prečo by malo? Nie je tajomstvom, že som hrdá lokálpatriotka a patriotka.  Som hrdá, že som sa narodila práve v tomto starobylom meste.

Možno to bude znieť zvláštne, ale od chémii k histórii je napriek všetkému iba krok. Pozrime sa na všetko napr. takto: Láska=Chémia; Chémia=Alchýmia, (výroba kozmetiky, parfumov; grécky oheň… to všetko a ešte omnoho viac je predsa história)

Napriek tomu však otvorene priznávam, že odbor chémia bol môj životný omyl, ale dobre aj tak, pretože aj vďake tomu možno teraz píšem. Keby som históriu naozaj bola vyštudovala a nevenovala sa jej len ako laik, ktorý ju miluje od svojich 9. rokov, tak by bola pre mňa iba prácou a nie koníčkom, ktorý mám tak nesmierne rada.

V čom čerpáš svoje inšpirácie? Čo ťa najviac motivuje v písaniu?

Vo všetkom, čo ma osloví a či akokoľvek sa dotkne môjho srdca. Aby tí správni hrdinovia ožili v mojej fantázii, musia mať v prvom rade pripravenú úrodnú pôdu a tou je pre mňa historická reália, ktorá ma musí zaujať tak, aby som ju mohla spracovať.

Kedysi som sa motivovala sama, k osobnej motivácii však pribudli aj čitatelia. Môcť pre niekoho písať je úžasné, obzvlášť ak viete, že ta, niekde ďaleko od vás je niekto, kto na nový príbeh netrpezlivo čaká…

Spoločným motívom všetkých tvojich kníh je láska… Ako ju teda naozaj vnímaš ty? Kdesi som čítala, že veríš vo večnú lásku muža a ženy...

A verím v ňu naďalej!

Ako možno vnímať lásku a otvorene o nej hovoriť? Hmm, aj toto sú chvíle, keď aj ja strácam slová…

Odovzdanie sa jeden druhému na život a na smrť, duchovné prepojenie sa, keď nám stačí pozrieť sa do tváre milovaného človeka, ktorý nemusí povedať ani slovo a my vieme, čo si myslí. Nie práve najľahšie roky strávené pri niekom, kedy by možno niekto iný navždy odišiel… to je láska.

Odkedy som však matkou sedemmesačnej dcérky vnímam lásku aj trochu inak – byť mamou je krásne.

Tvoja prvá kniha Izabela –Láskou spútaní je z obdobia prvej polovice pätnásteho storočia, dej sa odohráva vo Francúzsku. Aj Izabela II. je situovaná do Francúzska, Florencii a vrcholí v Paríži. Sú ti tieto miesta nejakým spôsobom blízke?

Sú mi bytostne blízke, dokonca som presvedčená, že som vo Francúzsku prežila niekoľko svojich minulých životov. Viem, že to možno znie neuveriteľne, ale ja to tak cítim.

Román Hriechy mocných ponúka pohľad na ľudské osudy a vzťahy v Taliansku a udalosti zo storočnej vojny, ktorá sužovala Francúzsko. Keďže sama píšem, viem, že podať príbeh, ktorému čitateľ uverí, je skutočne náročné. O to náročnejšie, že musíš naozaj dobre poznať nielen miesto, ale dobu do ktorej román situuješ…

Niektorí sú presvedčení, že nemožno písať o niečom, čo sme sami nezažili. Ja vravím, že svoje príbehy žijem: odpútavam sa od reálneho sveta a vraciam sa ta, kde sa cítim najlepšie a kde to dobre poznám – v stredoveku som doma. Túlam sa úzkymi uličkami miest a pozorujem ľudí… cítim vône, ktoré pre túto dobu boli také typické, všímam si stavby, ktoré ľudia dokázali postaviť a ktoré stoja dodnes!

Žijem, vnímam, milujem a potom spisujem… spisujem všetko, čo som zažila prevtelená do postáv, ktorým som vdýchla život.

Krásnou  a zaujímavou históriou sa môže pochváliť aj Slovensko. Možno by bolo zaujímavé ponúknuť čitateľovi aj príbeh z tvojho rodného mesta… Čo ty na to? Svätopluk, Cyril a Metod, prostredie starého mesta, uvažovala si o tom niekedy?

Pravdaže! Dokonca som sa s príbehom zasadeným do starobylej Nitry začala pohrávať, ale odložila som ho. Možno dočasne, možno natrvalo, to zatiaľ sama netuším. Momentálne mám rozpísaný iný príbeh, ktorý čitateľom priblíži časť našich dejín – jeho dopísanie však závisí od dokončenia mojej štvrtej knihy Až potom sa mu budem môcť naozaj naplno venovať.

Určite už pracuješ na ďalšej knihe, prezradíš nám o čom bude?

O láske, predsa. Ibaže nie je láska ako láska, všakže? Rada píšem aj o tej neláskavej, požívačnej, ktorá uzrela svetlo sveta vďaka ľudským slabostiam ako je napr. vášeň.

Môj najnovší román zavedie čitateľov do Talianska, tu sa, v prvej polovici 12. stor., zoznámime s tromi hlavnými ženskými hrdinkami, ktoré popri intrigách vo vtedajšej spoločnosti hľadajú svoj kúsok šťastia. Príbeh poukazuje na nejednu skutočnosť-tajomno, ktorá mnohým z nás nie je ľahostajná aj v našej dobe; spoznáme niektoré krajiny Východu; zoznámime sa so životom spoločnosti v čase hlbokého stredoveku, keď sa hrdinské, ale aj zvrhlé činy rytierov, často zaslepených bezohľadnosťou a túžbou po moci, nezmazateľne zapísali do dejín. Ak by som to mala zhrnúť, tak v krátkosti by som povedala, že je to nevšedný príbeh o láske, zrade, odvahe a vzácnej relikvii z čias stredovekého Talianska.

Môjmu vydavateľovi sa príbeh páči, aby sa však dostal k čitateľom, zostáva mi ho ešte dokončiť.  

Chcela by si na záver niečo odkázať svojím čitateľom?

Iba to, čo som povedala už pred časom: čítajte – veľa a často, veď pohrúžiť sa do príbehu a nechať sa ním uniesť je také úžasné.

Všetkých srdečne pozdravujem a ďakujem im za priazeň.

Ďakujeme veľmi pekne, že si si na rozhovor našla čas a prajeme ti veľa šťastia v ďalšej tvorbe a samozrejme, veľa čitateľov…

Ja ďakujem, Evka. Bolo mi nesmiernym potešením.

Autor: Eva Hrašková

zdroj: http://www.blogabcknihy.sk/rozhovor-s-evou-ava-srankovou/

!!!SÚŤAŽ!!!

http://www.blogabcknihy.sk/sutaz-pre-milovnikov-historickych-romanov/