Choď na obsah Choď na menu
 


9. 11. 2022

Podľa skutočnej udalosti - Neuveriteľné príbehy o prežití, ktoré ukazujú ľudskú nezlomnosť

 

© E. A. Šranková, Dominika Bedecsová, Pavel Šoral 

© INTEREZ MEDIA, 2022

 

 

obalka-podla-skutocnej-udalosti.jpg3 autori, 33 príbehov, 314 rokov. Tri čísla, ktoré stručne, ale zato veľmi výstižne opisujú túto knihu.

Ako ľudia sa už od počiatku snažíme prekonávať vlastné limity. Odjakživa sme museli vzájomne spolupracovať a často i bojovať s prírodou. No najmä za pomoci nej sme sa dokázali posúvať krok po kroku na ceste ľudskej evolúcie a zdarne sa dopracovať až do dnešného bodu.

Pri dosahovaní svojich cieľov a snov museli zvádzať boj s prírodou aj protagonisti 33 príbehov vychádzajúcich zo skutočných udalostí. Bola to práve príroda, čo ich dostala do situácií na hrane života a smrti. No zároveň opäť len príroda stála za tým, že tieto doslova beznádejné okamihy nakoniec prežili.

Všetci hrdinovia dokázali pozoruhodne zareagovať na nečakané, ba priam nezvládnuteľné okolnosti, vďaka čomu úspešne zdolali takmer všetky prekážky, ktoré sa im postavili do cesty, a získali tak ďalšiu šancu na život. Napriek bezmocnosti svoj boj nevzdali a ukázali obrovskú dávku odhodlania a nezlomnú vôľu žiť.

Príbehy vás prevedú 314 rokmi, so začiatkom v roku 1704 a koncom v roku 2018. Zavedú vás do každého kúta našej planéty: na nehostinné púšte a rozbúrené moria, do veterných hôr aj do nepredvídateľných jaskýň, do horúcich dažďových pralesov aj do mrazivých arktických končín. Počas čítania budete mať husiu kožu, budete sa potiť aj mrznúť a s hlavnými hrdinami budete cítiť hlad aj smäd.

Týchto 33 neuveriteľných príbehov napísali traja autori, pričom každý z nich píše iným štýlom a tónom. Každý príbeh vám bude predstavený v úplne inom svetle a z iného pohľadu – a aj to robí túto knihu výnimočnou.

 

 

 

ÚRYVOK:

© E. A. Šranková

Rozhodli sa radšej nebyť, ako byť otrokmi
Slawomir Rawicz, 1941

 

Hlad, sucho a smrť. Taká je Gobi, ktorej povrch je tvorený prevažne skalami, kde som sa po prvý raz začal báť. Záchvevy strachu ma zasiahli po dvoch dňoch bez vody, keď som nadobudol pocit, že v horiacej púšti zomrieme.
Kráčali, stále sa nútili ísť na juh, aj keď v tej prekliatej pustatine smrteľnej krajiny, ktorá z nich vysávala vlhkosť, dosiaľ neuzreli jediný strom či krík. Len kopce, nekonečné kopce, piesok a kamene.
Počas najväčšej páľavy oddychovali: do zeme zapichli palice, cez ktoré prehodili kabáty, a pred neúprosným slnkom si tak zhotovili aký-taký úkryt. V noci, mučení smädom, nedokázali spať.
Na šiesty deň sa už potácali. Prvá spadla Kristina, a keď sa jej podarilo vstať, tvárila sa, že zakopla. Vzápätí som ju nasledoval, ani som si neuvedomil, že padám, a ocitol som sa na kolenách.
Aj ostatní padali. Kolená sa im sčista-jasna podlomili a oni len neveriacky hľadeli pred seba. Nikto z nich však ešte nebol pripravení zomrieť, zakaždým vstali a nútili sa pokračovať.
Na siedmy deň ráno uzreli v diaľke črtajúce sa stromy. Trvalo im nekonečne dlho, kým došli tak blízko, aby boli schopní palmy identifikovať.
Pri predstavách o vode sa im jazyk lepil na podnebie, mali ho suchý a opuchnutý. Keby mohli bežať, urobili by to, no oni sa len vliekli. Až posledných dvadsať metrov pred cieľom zrýchlili tempo, ktoré sa veľmi podobalo behu.
Majestátne stromy, rastúce do tvaru polmesiaca, stáli na okraji vodnej hladiny a väčšinu dňa na ňu vrhali svoj tieň.
Boli vo vytržení. Celí vzrušení sa nakláňali nad hladinou a nasávali vodu ako zvieratá. Chladili si rozhorúčené telá, zmývali z nich prach mnohodňových útrap, ošetrovali si rany.
V tú noc konečne normálne spali. Na druhý deň zaznela otázka, kedy odísť. Oáza síce mala vodu, ale nebolo v nej jedlo. Oni mali iba jediný hrnček, a v ňom si dostatok vody odniesť nemohli.
Makowski chcel niekoľko dní počkať. Hovoril, že môžbyť natrafíme na karavánu, ktorá nám zabezpečí prísun jedla. Ja som chcel odísť, vyvracal som jeho slová reagujúc, že potrvá možno mnoho dní, kým do oázy príde ďalšia – po jednej karaváne sme našli ohnisko, musela odísť tesne pred naším príchodom.
Naliehal som a tvrdil, že kým sem niekto dorazí, zomrieme hladom.
Boli sme v zúfalej situácii, no ja som i tak, aj keď nevedome, zapríčinil to, čo malo prísť…

 

Na pultoch kníhkupectiev už od 10. 11. 2022 :)

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.