Premárnený čas
Premárnený čas
Jana Chmelová, 2012
Mladému dievčaťu sa v jeden večer splní želanie, podarí sa jej privolať dušu zosnulého otca.
V tej chvíli sa začína tento príbeh. Vyrozpráva vám ho on sám, otec. Pozorovateľ z druhého brehu, neviditeľný, a predsa prítomný. Povie vám, že až tam, odkiaľ prišiel, si uvedomil, aká krehká a pominuteľná je láska, ako trestuhodne premárnil čas, že mohol veľa vecí napraviť, zmeniť, ale neurobil to. S absurdnou naivitou si namýšľal, že život hádam potrvá večne. Že je čas na slová, dotyky, na ospravedlnenie, úctu, na lásku. Je teda späť. Poučený z vlastných chýb, pripravený svojej dcére i žene podať pomocnú ruku, dobehnúť zameškané.
Aký je len človek nedokonalý! Ako ľahkovážne sa nechá lapiť slučkou závislosti a nízkymi vášňami! Ozajstné hodnoty necháva nepovšimnutými. Tie uvidí a vezme si k srdcu, až keď sa na vlastnej koži popáli. No nikdy nie je neskoro začať odznovu. Iba je potrebné nechať dušu vymaniť sa spod prázdnoty a povrchnosti, upriamiť ju k tomu, na čom skutočne záleží.
Prepojenie duchovna s krehkosťou človečenstva vytvára vzájomnú symbiózu v nesmierne čitateľnom románe Premárnený čas od Jany Chmelovej, autorky nešetriacej obrazotvornosťou, duchaplnosťou a otvorenosťou novým myšlienkam.
Príbeh nie je o dokonalom šťastí, ba ani nie o ľahkosti bytia; je o ochote stať sa lepším; o rozdávaní lásky – čím viac jej človek dá, znásobená sa mu vráti späť.
Premárnený čas radím k dojímavým knihám – a také veľmi môžem. Rozhodne stojí za viac než iba prečítanie – občasné prehodnotenie nášho života a zamyslenie sa, možno aj nad osudom, predsa nemôžu byť na škodu.
Skvelá kniha, skvelý príbeh. Čo viac si priať, keď po dočítaní hrejú čitateľa iba pozitívne dojmy? :-)
E. A. Šranková
Hľadám slová
Jana Ch., 29. 9. 2012 20:27