Mary z Genesse
Erika Jarkovská
Mary z Genesse
Enribook, 2020
Historický román Mary z Genesee je rozprávaním o osude skutočnej Mary Jemisonovej, dcére írskych prisťahovalcov, ktorých priviedla do Ameriky vidina šťastného života.
Farmu Jemisonovcov po čase spustošia francúzski vojaci a majiteľov ponechajú napospas krvilačným Šónýom. Tí všetkých zabijú – až na Mary. Privedú ju do vojenskej pevnosti a predajú Senekom. Od toho dňa sa začína jej premena: z vydesenej siroty, uvrhnutej do prostredia divočiny i cudzej kultúry, na manželku, ochrankyňu rodiny a matku. Mary na sklonku života vyrozpráva svoj príbeh doktorovi Seaverovi, ktorý chce o nej napísať knihu. Počas stretnutia sa Seaver zamýšľa nad tým, prečo zostala žiť s divochmi, keď sa jej neraz naskytla príležitosť opustiť ich.
Je to prosté, milý doktor, odpovedá mu Mary...
Čo bolo tým putom, ktoré ju na celý život spojilo s kultúrou Indiánov viac než s jej vlastnou, to sa dozviete v tomto dobrodružno-romantickom románe. Ako je u autorky Eriky Jarkovskej zvykom, aj tentoraz veľmi pútavo a emotívne vykreslila nielen strastiplný príbeh Mary Jemisonovej, ale aj dejinné udalosti Severnej Ameriky 18. storočia, ktorými boli britsko-francúzska koloniálna vojna, Veľká indiánska vojna či Americká vojna za nezávislosť.
Život je plameň, ktorý vždy dohorí do konca, a rozsvieti sa znovu, keď sa narodí dieťa – vyslovil írsky dramatik George Bernard Shaw. Mary Jemisonová žila pre svoju rodinu, pre svoje deti – boli jej najväčšou potechou. Bola milujúcou a obetavou matkou a napriek tomu to boli práve ony, kto jej spôsobil najväčšiu bolesť. Zranili ju väčšmi ako Šónýovia, ktorí vyvraždili jej rodinu a navzdory tomu im dokázala odpustiť. Jej materinské srdce nemohlo na ne zanevrieť. A práve tu mi nedá nepoložiť si otázku: koľko lásky a bolesti je jedna žena schopná uniesť? ...
Netuším koľko dobra bolo v skutočnej Mary Jemisonovej, ak by to však bola čo len štvrtina z toho, čo nám predložila autorka v tomto príbehu, bola bezpochyby obdivuhodnou ženou. Ženou, o ktorej bolo hodno písať, ženou, ktorej by bola škoda, keby sa stratila v prúde času.
Myšlienková sila tohto diela je prostá a napriek tomu stále nemenná – je ňou Láska. „Obyčajná láska“, ktorá však, napodiv, nie je vôbec obyčajná, je zmyslom všetkého. Láska je tým, čo ľudí robí ľuďmi.
Píšem tieto riadky a v mysli mi znejú slová Milana Rúfusa: Ľudská láska je soľ zeme...
Nuž láska je všetko, a ja ďakujem za nevšedný čitateľský zážitok.
E. A. Šranková
