Je to človek?
Pri čítaní autorovho svedectva som vstúpila do pekla, avšak na rozdiel od tých, ktorí ho v skutočnosti naozaj zažili a z ktorých prežila len hŕstka v porovnaní s miliónmi zomrelých, ja som z neho vyšla.
Koľko obludnosti a tragiky je v tejto knihe a napriek tomu či práve preto? hlboko dojíma...
„Urobili z nás zvieratá... Ten, kto zabíja, je človek, ten, kto pácha alebo trpí bezprávie, je človek... ale ten, kto čaká, kým jeho sused dokoná, aby mu zobral štvrťku chleba, má, aj keď nie z vlastnej viny, oveľa ďalej od mysliaceho človeka ako najukrutnejší sadista.“ píše Levi.
Primo Levi
Je to človek?
Agora, 2001
Kniha Je to človek? je jedným z najsilnejších svedectiev o koncentračných táboroch vôbec. Sila Leviho svedectva tkvie v tom, že svoju knihu začal písať ešte v Osvienčime a dopísal ju krátko po návrate do Talianska. Zachytil výhradné udalosti, ktoré sám zažil, a najmä že v nej takmer s vedeckou rigoróznosťou, s mikroskopickou presnosťou a navýsosť strohým jazykom vylíčil život v Lagri v najmenších detailoch. Na opise základných potrieb, ktoré v Lagri nemožno nikdy uspokojiť a od ktorých závisí prežitie alebo smrť, na opise nezmyselných a potupných zákazov a príkazov, ktoré mali v človeku zabiť človeka prv, ako bude fyzicky zlikvidovaný, Levi obnažil štruktúru a chod vražednej mašinérie, akou boli nemecké koncentračné tábory. A v tejto mašinérii, ktorú označuje za moderné peklo a prirovnáva ju k Danteho Peklu, opisuje správanie ľudí, ktorí sem boli zavlečení. Počnúc od masy takzvaných „muzulmanov“, o ktorých bolo hneď zrejmé, že tu nie sú schopní prežiť, cez tých, čo sa vedeli ako-tak vynájsť, až po prominentov a Kapov. Akosi pomimo opisuje malú hŕstku nezlomných s dušou svätcov. Levi je pri opise svojich postáv neľútostne jasnozrivý. Jeho pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na obete, ten sivý zástup, ktorý neustále prerieďuje smrť a súčasne neustále obnovuje prísun nových väzňov. Tragiku ich postavenie líči na postupnom úbytku známok ich ľudskosti. Je ešte človekom ten, kto sa delí o pričňu s mŕtvolou, kto čaká na smrť druha, aby mu vzal štvrťku chleba? Na váhach takýchto desivých otázok sa v Leviho knihe vážia duše z osvienčimského anus mundi. Leviho zápis z útrob absolútneho zla je svedectvom o tom, ako sa v Osvienčime z nevinného človeka stáva obyčajná vec. A na to by človek, ktorý je človekom, nemal zabudnúť.
